• William J. Broad: Jóga – Fakta a mýty

    Tento článok do značnej miery prezrádza obsah knihy. Ak ju plánujete v blízkej dobe čítať, nekazte si prekvapenie nasledujúcim textom :-)

    Ako sa joga, ktorej pôvodným cieľom bolo duchovné osvietenie, dostala do telocviční okolo celého sveta? Je sviečka (sarvangásana) naozaj kráľovnou jogových polôh, alebo vám pri nej hrozí mŕtvica? Aká je súvislosť medzi jogou a sexom? A môžete pomocou jogy prebudiť netušený zdroj tvorivosti?

    Tieto a ďalšie otázky sa rozhodol vo svojej knihe Jóga: Fakta a mýty (angl. originál The Science of Yoga: The Risks and the Rewards) preskúmať redaktor New York Times a dlhoročný jogín William J. Broad. Vo svojej novinárskej praxi sa venuje najmä vede a aj skúmanie jogy poňal ako prehľad najrôznejších vedeckých výskumov venovaných joge. Sústreďuje sa pritom na tú časť jogy, ktorú veda dokáže uchopiť, t.j. najmä fyzické aspekty cvičenia a dýchania. Ako však sám v závere poznamenáva, veda má svoje limity a „na Shakespeara tiež žiadna rovnica neplatí“.

    Od jogína v jaskyni po jogína vo fitku

    V pátraní po vedeckých výskumoch šiel autor pomerne ďaleko do minulosti. Indický lekár N. C. Paul vydal už v roku 1851 knihu považovanú za prvé vedecké pojednanie o joge. V nej sa síce zaoberá praktikami, s ktorými sa na hodine jogy určite nestretnete (napr. „pochovávanie“ zaživa resp. pretrvávanie vo vzduchotesne uzavretej jaskyni), ale ktoré stavajú na rovnakom princípe ako aj niektoré dnešné cvičenia. Tým princípom je, ako zistil Paul, spomalenie metabolizmu.

    Ďalším z indických vedcov, ktorí sa zaoberali jogou, bol Jagannatha G. Gune (Swami Kuvalayananda), ktorý dokonca v r. 1924 založil celý ášram zameraný na experimentálne štúdium jogy. Toto obdobie je v Indii spojené s národnooslobodzovacím hnutím. A niekde tu nachádza autor aj korene modernej jogy. Starodávna joga bola očistená od „nevhodných“ prímesí (najmä od jej spojitosti s erotikou a tantrou), moderní jogíni si z tela zmyli popol a joga bola konečne svetu predstavená tak, ako ju poznáme dnes – ako zdroj zdravia a vitality.

    Joga nie je aerobic

    Druhá kapitola sa pomerne obšírne venuje otázke, či vďaka joge budete skutočne fit. Čo podmieňuje našu kondíciu a výkonnosť? Najmä zdravé (a veľké) srdce. Za jeden z najdôležitejších ukazovateľov stavu nášho kardiovaskulárneho systému sa považuje tzv. VO2 max – maximálna spotreba kyslíka. A za srdcu prospešné aktivity potom tie, ktorých pravidelným vykonávaním sa dá VO2 max postupne zvyšovať. Joga sa ale medzi aeróbne aktivity rozhodne nemôže zaradiť. Nič na tom, že sa pri cvičení aštangy výdatne potíte a ledva lapáte po dychu. Merania skrátka ukázali, že i tie náročnejšie jogové štýly sa len približujú minimálnym odporúčaným štandardom na aeróbny tréning. To isté platí i o spotrebe energie. Ako ukázal už Gune, joga metabolizmus spomaľuje a to dokonca ešte viac u žien. Teoreticky by teda učiteľky jogy mali byť pekne obalené tukom. Ale nie sú. V čo to asi tkvie?

    Joga ako antidepresívum

    Možno práve v ďalšom aspekne jogy, na ktorý sa Broad bližšie pozrel v tretej kapitole. Cítite sa po cvičení jogy ako v siedmom nebi, máte lepšiu náladu a nenecháte sa len tak ľahko vytočiť? Všetko je v poriadku, vaše subjektívne pocity súčasná veda objektívne potvrdzuje. Pomalé formy pránajámy upokojujú, rýchle naopak vedú ku vzrušeniu (i k sexuálnemu, ako sa ukáže neskôr). Cvičenie jogy zvyšuje hladinu dôležitého neurotransmiteru GABA. Jeho nízka hladina je spájaná s depresiou. A zdá sa, že čím dlhodobejšie budete jogu cvičiť, tým intenzívnejšie budete tieto prívaly GABA pociťovať.

    Jogou k trvalej invalidite

    Ale aby to nadšenie nebolo prehnané, schladí nás autor aj rizikami zranení pri joge. Sú totiž nemalé. Táto téma akoby bola vo svete priaznivcov jogy tabu. Najmä fyzicky náročné štýly však vedú pomerne často (a celkom pochopiteľne) k vykĺbeniam alebo natiahnutiu šliach. Dosť strašidelne vyznievajú informácie o tom, že niektoré pozície, vrátane obľúbenej sviečky (sarvangásany), môžu poškodiť cievy v krku a spôsobiť tak mozgovú mŕtvicu. Autorove posolstvo ale rozhodne nie je v tom, že sa máme joge vyhýbať. Treba len zvážiť riziká a výhody niektorých pozícií, vziať do úvahy nielen mýty a tradície, ale aj upozornenia vedcov a lekárov. A najmä, slovami jedného skúseného učiteľa jogy, ktorý má za sebou operáciu chrbtice, „nechať ego bokom a nebyť posadnutý“.

    Kundalini, sexualita a kreativita

    Pán Broad opäť prehodí výhybku a pozrie sa na to príjemnejšie, čo nám joga môže poskytnúť. Joga sa so sexom spája nielen cez rôzne škandály guruov a učiteľov. Vedecké výskumy dokazujú, že už i jedno jediné cvičenie (konkrétne kobra), dokáže zvýšiť hladinu testostrónu u mužov i žien (testosterón zohráva dôležitú úlohu aj pri sexuálnom vzrušení u žien). Rýchle dýchanie nie je len dôsledkom vzrušenia, ale funguje to i naopak – rýchlou pránajámou sa dá sexuálne vzrušenie navodiť. A skúsené tantričky si dokážu privodiť orgazmus len svojimi myšlienkami.

    Ale prebudenie vnútorného ohňa či kundalini energie môže mať aj iné účinky. Posledná kapitola je venovaná kreativite. Skúmať niečo také nejasné, ako je kreativita, nie je pre vedu ľahké. Zdá sa však, že za jej sídlo môžeme považovať pravú polovicu mozgu a vyzerá to tak, že joga pravú hemisféru aktivuje. Tiež sa zdá oprávnené uvažovať o prepojení sexuálnej a tvorivej energie. O tom svedčia najmä skúseností ľudí, ktorí sa venujú kundalini joge.

    Úplne na záver sa Broad zamýšľa nad tým, ako asi bude vyzerať joga budúcnosti. Bude pokračovať v štiepení na ďalšie odnože a vyvíjať sa ako kult, alebo bude ochotná spolupracovať čoraz viac s vedou, aby sa aj vďaka tomu mohli v širšej miere využívať jej terapeutické výsledky?

    Prekvapenie sa nekoná

    Hoci je kniha napísaná veľmi čítavo, zanechala vo mne taký nijaký pocit (no dobre, okrem tej mŕtvice, tá ma dosť vyľakala). Súhrn výsledkov rôznych vedeckých štúdií a pohľadov na jogu pekne podaný cez príbehy a rozprávania. Nič viac, nič menej.

    Vysvetľujem si to tým, že v súvislosti s jogou som zvyknutá na bezbrehé preháňanie jej pozitívnych účinkov. S kritickým pohľadom na ňu sa stretávam len veľmi zriedkavo (okrem kritiky jej duchovnej podstaty zo strany cirkvi, ale to je zas o niečom úplne inom). A tak, keď mala prísť kritika, očakávala sa asi opäť niečo bombastické. Autor sa však vyhýba dramatickým konštatovaniam a záverom. Jeho pohľad je taký vybalansovaný, až sa mi v konečnom dôsledku zdá pomerne nudný. New York Times skrátka nie je Nový čas.

    Knihu však rozhodne odporúčam učiteľom jogy. Jednak preto, aby sa nepodieľali na šírení vyslovených nezmyslov o joge. A jednak preto, aby neprepadali panike, keď na ich hodine niekto dostane porážku :-)

    Ukážky z knihy:

    How Yoga Can Wreck Your Body (v angličtine)
    Jóga: Fakta a mýty – ukážka č. 1 (zranenia)
    Jóga: Fakta a mýty – ukážka č. 2 (sexualita)

    Napíšte komentár →
  • Autorstefan 11. 3. 2014, 20:28

    zaujalo ma to napriek tvojmu nenaplnenému očakávaniu zo záveru. som zvedavý najmä na kritéria porovnávania joga aerobik, kde sú hranice v cvičení, za ktoré by sme nemali chodiť bez skutočného majstra. Tiež by ma zaujímalo ako sa stavia k variabilite jednotlivých smerov v joge či uvažuje kedy to ešte joga je a kedy sa to stáva niečím iným…

    Odpovedať →
  • AutorJuraj Gajdoš 12. 5. 2014, 1:08

    Ahoj Jyoti a Štefan, trochu info… Vedecký výskum jogy prebiehal v Indii už od 1924 a následne v USA a ďalších štátoch sveta. Mnohé info (Abstracts and Bibliography of Articles on Yoga) spracoval napr. Dr. Bhole, ktorý u nás učí už od 1971, v USA napr. Dr.Funderburk (Science Studies Yoga), neskôr aj ďalší. Väčšina učiteľov jogy info o výsledkoch nemá, mnohí dokonca ani potrebné vzdelanie, skúsenosti. Základnou literatúrou každého z nich by mali byť Sw. Sivananda: Practical Lessons in Yoga a Kuvalayananda – Vinekar: Yogic Therapy. Its Basic Principles and Methods, prípadne publikácie ako Karmananda: Yogic Management of Common Diseases, Nagarathna – Nagendra – Monro: Yoga for Common Ailments a iné. Joga sa ale nedá naučiť ani z kníh, videa, či DVD. Základ je dobrý učiteľ a dodržiavanie základných princípov jamy a nijamy nenásilie, pravdivosť aj vnímanie pocitov a zmien na telesnej a mentálnej úrovni pri aj po cvičení. Rôzne typy jogy sú vhodné pre odlišné typy ľudí. Silovejšie a dynamickejšie sa v histórii používali na kráľovských dvoroch ako príprava bojovníkov, jemnejšie na terapiu a prípravu na meditáciu.
    VŚETKO NAJ :-) juraj G

    Odpovedať →

Napíšte komentár

Zrušiť komentár