• Dancing Queen Nina a jej divoký TranceDance

    Bol(a) si tam aj ty? Napíš svoje dojmy do komentárov pod článkom!

    Hoci je témou tohto blogu joga, už dávno som mala chuť napísať o jednej mojej srdcovej záležitosti: TranceDance s Ninou Jassingerovou. Konečne mám na to aspoň jednu zámienku. Naposledy sa totiž TranceDance rituál uskutočnil v jogovom centre Fredyho Aysiho. A snáď je tu ešte jeden spoločný znak s jogou: ako v joge, tak v tomto tanci by ste sa postupne mali prepracovať do stavu, keď bude existovať iba čistý pohyb bez zbytočných myšlienok – do meditácie v pohybe.

    Pomenovanie Trance Dance vo mne najskôr evokovalo elektronickú hudbu nevalnej kvality :-) Ale nejde o žiadnu diskotéku tohto žánru, vôbec sa nemusíte obávať! Hoci znie rytmická a niekedy aj elektronická hudba, extáza sa v tomto prípade nedosahuje tanečnými drogami, ale samotným tancom.

    Tanec pritom nemá žiadne konkrétne pravidlá. Ale predsa len, celý rituál má nejaký zaužívaný priebeh. Po úvodnej teórii, vysvetleniach a otázkach zúčastnených sa začína tým, že si do šatky určenej na zaviazenie očí (každý si prinesie svoju, a je to jediná pomôcka, ktorú k tancu potrebujete) „vložíte“ svoju víziu. Čo to bude, je len na vás. Potrebujete vyriešiť nejakú zamotanú situáciu, niečo si veľmi želáte, máte prosbu k „nebesiam“? Môže to byť hocičo. Šatkou si zaviažete oči, párkrát sa otočíte, chvíľu budete zhlboka dýchať a keď začne znieť hudba, roztancujete sa svojou cestou.

    A ako tancovať? Asi tak, ako keď ste sami doma, počujete svoju obľúbenú hudbu, začne to s vami šiť a tancujete si po svojom. Nikto vás nevidí, môžete sa úplne odviazať. Dobre, doma takto vydržíte tancovať na jednu skladbu. Tu je vašou jedinou úlohou tancovať, ako vám napadne a ako to práve cítite takmer dve hodiny. Čas však po chvíli prestanete vnímať. Hudba je hlasná, výrazná a rytmická, nie je teda ťažké jej úplne podľahnúť. Už netancujete vy, tancuje niečo vo vás. U mňa osobne to prebieha asi tak, že sa postupne k tancu hlásia jednotlivé časti tela. Akoby sa chceli rozhýbať postupne prsty na nohách, potom členky, stehná, boky atď. až po vrchol hlavy. Už nekontrolujem, len sa nestíham čudovať, čo sa to deje s mojimi rukami, prečo už hodnú chvíľu majú chuť natriasať sa nezmyselne hore dole. A potom si telo zmyslí, že pôjde do kolien, a bude sa hojdať zo strany na stranu. Namôjveru, keby mi takúto choreografiu niekto predpísal, tak nevládzem už po pár minútach. Divné veci sa dejú s mojim telom a ešte divnejšie s mojimi pocitmi. Po eufórii môže prísť smútok, radostné očakávanie sa prudko mení na znechutenie, nuda na vytrženie. Po tom, čo všetko prehrmí, zaznie opäť tiahly zvuk, ktorý je znamením, že si majú všetci ľahnúť na zem a pomaly sa vrátiť do reality.

    A kde je tranz a extáza a všetko to mysticko-šamansko-ezoterické neviemčo, ktoré sa spomína v teoretickom úvode? No veru neviem, či som niečo také zažila :-) Jasné, očakávanie v kútiku duše je vždy: dnes určite príde niečo výnimočné. Ale po vzore jednej účastníčky workshopu, si teraz zvyknem hovoriť: keď nič iné, aspoň si dobre zatancujem. A to sa mi doteraz podarilo vždy.

    Tento divoký tanec má pre mňa ešte jeden nečakaný a prekvapivý účinok. Ako zázrakom mi po ňom pominú aj tie najzarytejšie bolesti chrbta, aj tie najstuhnutejšie svaly sú zrazu uvoľnené. Telo si samo nájde svoje pohyby, svoje vlastné rehabilitačné cviky. Nepotrebuje návod, ásany, zostavy. Stačí dať mu slobodu.

    Ach jo, sloboda je, aspoň pre mňa, to, čo sa skrýva niekde hlboko pod týmto zdanlivo nezmyselným natriasaním. A večná otázka, ako ju dosiahnuť. „Disciplínou k slobode“ môže byť jedna cesta, to je aj cesta jogy, overená, ale ťažká, vyžadujúca si kopec vytrvalosti. A potom je tu druhá cesta, skratka cez dimenzie, skok do neznáma, vyžadujúci si kopec odvahy, neobmedzenú dôveru v … (doplňte si sami podľa svojich preferencií: dôveru v život, v Matku Zem, v Boha, intuíciu,…). A tento odviazaný tanec akoby pootváral štrbinku a dával mi nazrieť, že všetko ide a funguje tak, ako má aj bez mojej neustálej snahy, usilovnosti a kontroly. To je len taká malá potanečná úvaha. Ale ako hovorím vyššie: keď nič iné, aspoň si dobre zatancujem.

    O Nine Jassingerovej, ktorá vedie stretnutia a workshopy AnandaDance a TranceDance, sa najviac dozviete na jej stránke www.ananda.sk. Ak chcete byť informovaní o podujatiach a workshopoch, je najlepšie stať sa fanúšikom AnandaDance na Facebooku.

    Tu je krátky rozhovor s Ninou o AnandaDance (ten je trochu iný ako TranceDance, nie sú zaviazané oči, je mierne vedený):

    Tak vyskúšajte a budem rada, ak sa o svoje zážitky podelíte v komentároch. Prepokladám totiž, že priebeh je u každého tak trochu iný a môj krátky opis nemôže zachytiť ani zďaleka všetko.

    Napíšte komentár →

Napíšte komentár

Zrušiť komentár