• Jana Dúžiková: Sústreďme sa na dych!

    Jana Dúžiková: Sústreďme sa na dych!

    Jana Dúžiková je učiteľkou ashtanga vinyasa jogy a majiteľkou štúdia DD Joga Studio. Hoci ashtangu mnohí vnímajú len ako náročné fyzické cvičenie, Jana sa v rozhovore neustále vracia k duchovnému aspektu jogy. Ásany sú len na to, aby sme mali pružné a zdravé telo. Treba ísť ďalej. Pravidelná prax je základom na ceste do vlastného stredu. Keď dokážeme vnímať samých seba, život je zrazu strašne jednoduchý, hovorí Jana.

    Prepis rozhovoru bol vzhľadom na rozsah skrátený. Určite sa vyplatí vypočuť si celý zvukový záznam, ktorý nájdete na konci článku.

    • Pamätáš si ešte na svoje úplne prvé stretnutie s jogou?

    Hm, nepamätám si, že by som niekedy videla nejakého jogína a že by ma to úplne šokovalo. Ja som to skôr cítila vnútorne. Pamätám si, že keď som mala 21 – 22 rokov, vtedy som vnútorne cítila, že jogu raz robiť budem. Ale v tej dobe na to nebol priestor. Možno to, čo ma úplne dostalo, bolo, keď som si otvorila knihu od Poláška a videla som tam ásany. Vtedy som si hovorila: tak toto chcem. Paradoxom je, že to bola čistá ego túžba, skrátka chcem dosiahnuť tú ásanu. Zaujímavé je to, že som nezačala robiť jogu cez ásany, ja som skôr pracovala s energiou. Jogu ako takú som začala robiť možno už ako dieťa, pretože som robila jamu a nijamu. Mnoho cvičení, s ktorými sa teraz bežne stretávam, som robila ako dieťa alebo ako puberťáčka.

    • Napríklad čo konkrétne?

    Začínala som si uvedomovať, rozlišovať medzi dobrom a zlom. Žila som v rodine, ktorá ma držala trošku nakrátko, a tam som sa veľa naučila, pretože som potrebovala rozlišovať. Skúšala som robiť veci podobrotky, skúšala som robiť rebelantské veci a tam som zisťovala, čo funguje a nefunguje. Mnoho vecí, ktoré som si vtedy uvedomovala, to bola vlastne buddhistická meditácia vhľadu. Ale nie je to o tom, že by som bola niečím výnimočná. Ja si myslím, že to robí každý. Ale ľudia to robia väčšinou nevedome.

    • Začala si teda správne – jamou a nijamou, čo sú veci, ktoré sa často preskakujú. Čo si myslíš o tom, že toto sa preskakuje a pritom je to základ?

    Presne, myslím si, že je to základ a práve preto to aj učím. Aj keď je to niekedy veľmi ťažké, pretože na bežných hodinách na to priestor nie je. Práve preto sú pre mňa dôležité kurzy. Keď sa povie v dnešnej dobe joga,  ľudia si myslia, že skončíme v nejakej jogovej pozícii. Ale nie je to o tom. Je to len maličká časť z celku. Jama a nijama (morálno-etické princípy)  je najzákladnejší základ a ak ich niekto preskočí, tak sa nedostane nikam. Absolútne nikam. Spoznala som veľa jogínov, ktorí boli úžasní v rámci fyzických ásan, možno aj v rámci pránajámy, očistných krijí, ale mnohí postrádajú jamu a nijamu. Môžme ovládať dokonalé ásany, je to úplne jedno, pokiaľ nezvládame základné princípy.

    • Ako a kedy si sa potom dostala k ásanám?

    Ásany som začala cvičiť, keď som mala 24, to už je strašne dávno :-) Je to 11 rokov. Začala som piatimi tibeťanmi a nejakými pozdravmi slnku. Bola som vždy samouk, učila som sa z kníh. Keď sa mi dostala prvýkrát do rúk kniha od Poláška, boli to pre mňa veľké vzácnosti. Robila som hathajogu. Problém bol v tom, že ásany som možno ovládala, ale nevedela som si ich dať dokopy. Práve preto si myslím, že pre začiatočníka je najideálnejšia ashtanga joga, pretože nemusí riešiť, ako si poskladať nejakú zostavu. V skutočnosti ásana bude vždy len ásanou. Pri fyzickej joge ide len o očistenie tela od toxínov a je to takým základom na to, aby sme išli ďalej. Fyzická joga je o tom, aby sme boli pružní, zdraví.

    Astavakrasana

    • A k ashtange si sa dostala kedy a ako?

    Vedela som, že sa potrebujem posunúť ďalej. Objavila som na internete podklady Dalibora Štědronského. Od neho som sa zase začala učiť sama. Zrazu to bola veľká výzva. Boli tam presne tie ásany, ktoré som hľadala. Nevedela som nájsť učiteľa tu na Slovensku, ktorý by mi ukázal, že existujú aj takéto ásany a dá sa tam dostať takto a takto. Zrazu som našla ashtangu, kde bola veľká sila a flexibilita a zvládnuť prvú sériu je veľmi ťažké. Okrem toho treba zvládnuť dych, drishti, bandhy. Je tam stále čo robiť. Ak niekto zvládne prvú sériu, je to úžasný základ aj pre mnoho iných druhov jóg.

    Jana s Daliborom Štědronským

    • Aj keď si bola prevažne samouk, asi si v istom momente mala potrebu vyhľadať nejakého učiteľa.

    Áno, prišla doba, keď som si povedala, že si musím všetko, čo som sa naučila, nejako zosynchronizovať. Začala som hľadať na Slovensku, nebolo to v tej dobe bohviečo. Každý učiteľ mi niečo dal, ale myslím si, že je to otázka nejakého vzťahu. Bolo zo začiatku ťažké nájsť učiteľa, ktorému by som maximálne dôverovala. Ale začalo to byť stále lepšie a lepšie. Stretávala som ľudí, ktorí ma inšpirovali a obohacovali, nazývam ich učiteľmi.

    • Môžeš povedať aj nejaké konkrétne mená?

    V určitom období ma veľmi inšpiroval Fredy Ayisi, hoci vôbec nerobí ashtanga jogu. Skôr spôsobom, ako prežíva jogu, bola to veľká motivácia. Neskôr ma veľmi očaril Sheshadri. A ešte pred tým to bol Dalibor Štědronský, ktorý je úžasný jogín. Potom Vijay Kumar, je to mladý chalan, ktorý ale vyžaruje strašný pokoj a úžasne cvičí. Takisto aj Nancy Gildoff, Kino MacGregor. Stretla som veľa učiteľov vo Viedni.

    • Takže za jogou si aj veľa cestovala? Predpokladám, že aj do Indie.

    Aj do Indie, ale hlavne do Viedne, pretože tam je základňa predsa len lepšia. Alebo aj v Prahe je to úplne iné ako tu na Slovensku. Nacestovala som sa veľa. Ale aj tak si myslím, že základom je mať vlastnú prax.

    Jana a Danny Paradise

    • Z toho, čo rozprávaš, mi vychádza, že ťa to dosť chytilo. :-)

    Áno, ja už mám diagnózu joga :-)

    • Ako sa ti darilo skĺbiť jogu s bežným zamestnaním?

    Vždy som joge venovala veľmi veľa času. Pre iných som bola čudná, pretože všetci len zarábajú peniaze a vyberajú si povolania, kde sa dajú zarábať peniaze. V počiatkoch, kým iní zarábali peniaze, tak ja som veľa študovala, meditovala, učila sa jogu. Potom to dozrelo do takého bodu, keď som sa prirodzene dostala k tomu, že by som jogu mohla aj učiť. Hoci stále sa mám aj ja čo učiť.

    • Vždy ma odrádzalo, že treba najskôr zvládnuť jamu a nijamu, potom ásany a po neviem koľkých rokoch môžeš prejsť k pranajáme a potom až konečne k meditácii. To sa mi zdalo nekonečné. Možno by sa malo viac hovoriť o tom, ako to duchovné preplietať s fyzickým cvičením a bežným životom už skôr.

    Ja si práve myslím, že aj to je nepochopené. Všetkých 7 stupňov, ten ôsmy je zatiaľ také “sci-fi”, ide ruka v ruke. Neznamená to, že pokiaľ nezvládnem nejaké veci, tak nemôžem meditovať. Ale holt, väčšinou sa stane, že pokiaľ nemám nejaké veci poriešené, tak proste meditovať nedokážem. Pokiaľ budem klamať, tak môžem sedieť aj hodiny v meditácii a nič sa mi nepodarí. Princípy jamy a nijamy fungujú na inej úrovni ako právnické agentúry, ktoré si vždy nájdu nejaký argument.

    • Doteraz som mala pocit, že čím viac sa zaoberám jogou, tým viac mi uniká pointa. Pripadalo mi to, ako keď lezieš na horu, z diaľky vidíš vrchol, na ktorý sa chceš dostať, potom na tú horu začneš liezť a vrchol sa znova objaví, až keď si tesne pod ním. Ale podľa toho, čo rozprávaš, mi pripadá, že ten vrchol je stále niekde tu, vo mne, že sa nemusím nikam driapať.

    Je to o tom, že my neustále unikáme od svojho stredu. Neviem, ako to opísať, ale pripomína to tanec. Tanečník má nejaký stredový bod, nejakú os, ktorá ho drží za každých okolností. Pokiaľ zostávam vo svojom strede, tak fungujem tak, ako mám. Konám akoby od stredu svojho bytia. Je to to prirodzené. Je to aktivita a pokoj zároveň. Ťažko vysvetliť, čo to je :-), pokiaľ to nezažijeme. Ak sa naučíme počúvať svoje vnútro, život bude úplne jednoduchý.

    • A kto ťa to naučil? Joga? :-)

    Áno, joga. Je to aj o fyzických ásanách, o meditáciách, o ponorení sa do vlastného vnútra. Pre mňa meditácia znamená aj to, že som  koncentrovane pri nejakej činnosti. Keď umývam riad, tak naozaj umývam riad a uvedomujem si to, že umývam riad. Ak sa naučím nejaké koncentračné techniky alebo meditáciu, stačí, keď si len sadnem, nemusím sa nejako zvlášť o tú meditáciu snažiť. Ak sa z toho stane prax, ak to budem robiť pravidelne, tak neexistuje aby som sa niekam neposunula. Joga je o očisťovaní. Sme ako cibuľa, ktorá má niekoľko vrstiev a my ich cez jogu dávame dole. Až kým nevytryskne to čisté bytie, ktoré je v každom človeku.

    • Ako vyzerá tvoja prax v súčasnosti?

    Vstávam o piatej – šiestej. Ráno meditujem, robím pránajámu a mantry. Trvá to okolo dvoch hodín. Fyzickú jogu – ásany, ashtangu, robím až poobede o tretej a robím tiež pránajámu. Mantrujem skoro celý deň, pri každej príležitosti, keď mám čas. Večer sa tiež snažím meditovať a mantrujem. Samozrejme sú dni, keď je aj moja prax obmedzená.

    • Takže full time job :-)

    Keď sa nad tým človek zamyslí, je to stále málo. Je to prispôsobené tomu, ako fungujem a dúfam, že ma to zas niekam posunie. A uvidíme, čo bude o ďalších jedenásť rokov.

    Natarajasana

     

    • Predpokladám, že mantry recituješ originál v sanskrite a rozumieš im. Ale aj tak mi vždy prišlo divné, prečo nie sú mantry v slovenčine.

    Myslím, že u mňa je to karmická otázka, mne je sanskrit veľmi blízky. A samozrejme viem, čo odriekavam. Sanskrit stále vnímam ako nejaký posvätný jazyk.

    • Máš nejakú radu pre ľudí, ktorí začínajú s ashtangou? Aj keď si tým asi každý musí prejsť sám…

    Práve to, že tá rada bude možno na nič. Naozaj si človek musí sám prejsť tým, aby zvládol nejakú ásanu, aby nakoniec zistil, že je jedno, ako dokonale ju urobí. Ľudia sa ženú za cieľom aj pri ásanách. Ja by som povedala: vychutnávajme si to. Vnímajme ten prítomný okamih. Prax nemá byť o tom, že ja chcem niečo dosiahnuť. Mám prax, ktorá je súčasťou môjho života a to, čo s tým príde, s tým proste príde. To platí, čo sa týka ásan, mantier, meditácie, prájanámy. Treba mať sebadisciplínu, prax, ale neriešiť, čo bude v budúcnosti, ani čo bolo v minulosti. Vychutnávať si to, dať všetko do prítomného okamihu. To platí zvlášť pri ashtange. Mnoho ľudí vníma fyzické telo, pričom by bolo lepšie, keby sa sústredili na dýchanie a bandhy. S dychom potom prichádza všetko ostatné. Keď sa sústredíme len na to fyzické, tak nám mnoho vecí uniká. Pokiaľ už ovládam zostavu, tak sa sústredím len na plynulý tok dychu. Pohyb by mal byť ľahký, jednoduchý. Akonáhle je tam nejaká strašná námaha, už to nie je ono.

    • Máš nejakú radu na “Mne sa nechce”? :-)

    Najlepšie, ako sa cibrí sebadisciplína, je urobiť niečo práve vtedy, keď sa mi nechce. :-) Proste neriešiť. Treba mať pravidelnú prax a tá prax je súčasťou môjho života ako to, že jem, pretože musím. Takou súčasťou života by mala byť joga. Mne sa tiež niekedy nechce. Ale najlepšie je neriešiť to v hlave. Ashtanga joga tým, že je fyzicky náročná, nás posilňuje aj na duchovnej úrovni. Keď vidím, že dokážem urobiť niečo, čo som nedokázala urobiť pred rokom alebo dvomi, lebo som bola slabá a zrazu som silná, tak zároveň silniem aj na duchovnej úrovni. A silu na duchovnej úrovni potrebujeme práve preto, aby keď príde deň, keď sa mi nechce, som si povedala: ale ja to urobím :-)

    • Povedz mi niečo o tvojich plánoch s novým štúdiom.

    Momentálne sme na Tehelnej, ale staviame si štúdio v Podunajských Biskupiciach. Veľmi sa na to teším, pretože tam budeme mať jogu už celý deň, aj cez víkendy okrem nedele. Chcela by som to rozbehnúť tak, aby tam bolo viac Mysore hodín, aj joga pre starších ľudí, či deti.

    DD Joga štúdio na Tehelnej

    •  Aj nejaké mantry, prosím! :-)

    Budú určite mantry aj meditácie. Dokonca by som chcela urobiť aj nejakú hodinu self-practice, to znamená, že človek príde, odcvičí si svoje, keď nebude mať možnosť cvičiť niekde inde.

    • Všimla som si na tvojej stránke, že spievaš nielen mantry…

    Musím povedať, že už teraz nespievam. Ale mala som takú tendenciu. To bolo vo fázach, keď som sa hľadala. Je to niečo, čo by som ešte chcela robiť, ale nie viac ako jogu. Na mnoho vecí v živote nie je čas. Veľa túžob som si cez hudbu splnila. Nahrala som CD, mala som dva klipy, nejaké vystúpenia. Ale potom som zistila, že to asi nie je to, čo by som naozaj chcela robiť. Omnoho zmysluplnejšia je pre mňa joga. Všetko ostatné je pre mňa zabíjanie času.

    • Joga je teraz všade a každý si ju vysvetľuje po svojom. Čo si o tom myslíš, je to dobré alebo zlé?

    Myslím si, že je to istým spôsobom dobré, pretože to patrí do toho progresu, ako sa menia energie Zeme, určite to má nejaký zmysel. Ale je to možno zlé v tom, že ak niekto začne vkladať cez určité jogové cvičenia do toho ešte viac svoje ego a negatívnu energiu, tak to bude ešte horšie, ako keby to robil nevedome. Je veľa fake učiteľov, je veľa televízií, kde si nájdeme veštiarne a toto je tá obrátená stránka duchovna. Existuje nejaké to lacné duchovno. Je smiešne, keď sa niekto považuje za nejakého duchovného, akoby bol niečo viac ako niekto, kto sa možno až tak nevenuje duchovným veciam. Ale každý sme duchovný, pretože naša podstata je vždy duchovná.

    • Napadá ti ešte niečo, čo by si chcela odkázať svetu?

    Naozaj treba vnímať a počúvať samého seba a na základe toho žiť, lebo potom bude život jednoduchý a nekomplikovaný. A treba mať pravidelnú prax, ak sa niekto venuje joge!

    • Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor.
    Tu si môžete vypočuť celý zvukový záznam rozhovoru:

    Napíšte komentár →

Napíšte komentár

Zrušiť komentár