• Jogová výzva: deň 41 – 47

    Jogová výzva: deň 41 – 47

    Zhrnutie jedného týždňa s jogou.

    O čo ide si môžete prečítať v článku Reštart: 108 dní s jogou

    Každý deň zdieľam aj jeden príspevok na Facebooku (obšírnejší) a Instagrame (stručnejší). Toto je ich rekapitulácia, prípadne doplnenie.

    41/108

    Meditačné sedy

    Ako sedieť pri meditácii

    Padmásana sa obvykle považuje za najlepší meditačný sed, ale keby som mala čakať až do momentu, kedy ju zvládnem, tak by som asi čakala až do ďalšej reinkarnácie.

    Našťastie na vipassanových zásedoch sa môže sedieť všelijako. Dôležité je to, aby bol sed stabilný a pohodlný. Ale zase nie príliš, lebo potom príde ospalosť.

    Dá sa sedieť aj na stoličke s vystretým chrbtom, či dokonca aj ležať (ale vtedy opäť hrozí zaspávanie).

    Fotka je z knihy: Bhante Sujiva – Základy meditace vhledu, vydavateľstvo DharmaGaia.

    P.S. Trochu som si z praktických dôvodov poprehadzovala týždenný rozvrh a meditačné dni budem mať teraz v pondelok a štvrtok.

    42/108

    trjangamukhaikapádapaščimóttánásana

    Jazyková joga alebo aký flexibilný je váš jazyk – vyskúšajte si vysloviť:

    trjangamukhaikapádapaščimóttánásana

    (Vyzerá to, ako by mi po klávesnici práve prešiel kocúr.)

    43/108

    Cvik na rozťahovanie bedier
    Neviem, či tento cvik má nejaký oficiálny názov. Ale je dobrý na rozťahovanie bedier.

    Keďže s ardha padma paschimottanasanou mám ešte problém, zaradím ho namiesto nej.

    44/108

    Joga je zastavenie pohybov mysle. HAHAHA. Tak to by som bola zvedavá, koľkí z nás v skutočnosti robia jogu podľa tejto definície :-)

    Ja určite nie, ale pokrok vidím už v tom, že si častejšie dokážem uvedomiť, že som mysľou z jogamatky uletela o pár kilometrov ďalej. Napr. ku kolegom alebo šéfovi, hoci oni ešte sladko spia, ja už s nimi niečo o 106 riešim. Najčastejšie situácie, ktoré inde ako v mojej hlave nikdy nenastanú. Keď si uvedomím, aká je to blbosť, na chvíľu to pomôže.

    Na konci tohto článku je cvičenie „čierna skrinka”. Tiež jeden zo spôsobov, ako napomôcť stíšeniu mysle pred cvičením.

    45/108

    suptabaddhakonasana

    Suptabaddhakonásana

    Úplný veget.

    Dá sa robiť len takto bez ničoho. Ale aby bola dokonale uvoľňujúca a oddychová, treba sa vypodložiť vankúšami a dekami z každej strany (viď táto fotka).

    Mne sa nechce všetky tie veci vyťahovať a potom po 10 minútach zase odkladať. Použijem maximálne jeden vankúš pod telo a ešte jeden malý pod hlavu.

    V tejto ásane sa prekrvujú orgány spodného brucha. Uvoľňuje vnútorné stehná a bedrá. Nemala by sa robiť pri problémoch s kížami a kolenami.

    46/108

    Ľah s nohami pri stene

    Ešte jedna relaxačná poloha.

    Že vraj omladzuje. Idem čeknúť v zrkadle 😛

    Názvom som si nie celkom istá, väčšinou sa uvádza iba nohy hore pri stene (legs up the wall), ale našla som aj viparita karani, ale pod tým názvom poznám inú ásanu (zalomená sviečka).

    47/108

    Už mám za sebou mesiac a pol, je načase trochu sa obzrieť.

    Zároveň zdieľam aj starší článok Petra Minstera, lebo trochu súvisí s tým, čo mám na mysli.

    Aj keď som si pri tejto výzve nedávala žiadne ciele, nejaké skryté očakávania som samozrejme mala. Boli postavené hlavne na skúsenostiach z minulosti – s jogou som opakovane začínala už x-krát, takže mám s čím porovnávať.

    Ale pozorujem, že telo sa naozaj správa inak v dvadsiatke a inak… no skrátka neskôr :-) Kedysi som nárast flexibility a sily pozorovala doslova zo dňa na deň, potom z týždňa na týždeň. Teraz som rada zmenám skôr pocitovým, než viditeľným. Že ma ráno pri sarvangásane a halásane nič nedrží a neťahá (pred 45 dňami ešte áno). Že mi je uštrásana o trochu menej odporná (dokonca raz som sa v nej cítila vyslovene dobre). Že sa mi pri tretej čaturange nepodlamujú ruky.

    Sústredenie a bdelú pozornosť som kedysi neriešila vôbec. Teraz je to pre mňa podstatná téma a hoci to stále nie je ľahké, vždy ma poteší efekt cvičenia a meditácie v bežnom živote – keď som schopná si uvedomiť a stopnúť ulietajúce myšlienky aj cez deň.

    Že ma zatiaľ neprepadla zimná depka, za to tiež vďačím tejto výzve – ani nie tak samotnému cvičeniu ako tomu, že mám v živote nové „vzrúšo”.

    A keď ma ráno pri zvonení budíka 05:50 prepadnú pochybnosti, či to všetko má zmysel, tak ich zaženiem uvedomením si, že je to skrátka nevyhnutnosť. Ak si chcem udržať nejakú kvalitu života po fyzickej, psychickej aj duchovnej stránke, tak robiť jogu a aspoň občas meditovať je pre mňa zatiaľ jediná cesta, ktorú som našla.

    Niečo, čo mi mierne komplikuje život: bolesť v palci na pravej ruke, ktorá zrejme nesúvisí s cvičením ani s držaním myšky, čiže zostáva záhadou. Stuhnuté a na dotyk bolestivé ľavé rameno. Ak sa to s ním nezlepší ani po ďalšom cvičení, tak zájdem k fyzioterapeutovi.

    Nejaké zmeny, ktoré chystám: k Lysebethovej zostave som si pridávala ásany len tak halabala, teraz to chcem robiť trochu systematickejšie a zamerať sa na: 1. uvoľnenie ramien 2. uvoľnenie bedier 3. posilnenie brucha a chrbta (core).

    Napíšte komentár →

Napíšte komentár

Zrušiť komentár